Vážený pán štátny tajomník, Panie veľvyslankyne, páni veľvyslanci, Dámy a páni, Drahí priatelia,
Stretnúť sa medzi priateľmi na oslave 10. výročia býva vždy veľmi dojemná udalosť ! Vravím « medzi priateľmi », no mal by som skôr povedať « v rodinnom kruhu ». Lebo Frankofónia je ako veľká rodina, v ktorej panuje rozmanitosť a pluralita pri zbližovaní stanovísk a sem-tam aj nejaké to menšie napätie … A ktorá dokáže byť ohromnou vzpruhou !
Rozprávať o francúzskom jazyku je tak trochu ako hovoriť o žene: takto to definoval Anatole France. V tomto prirovnaní medzi ženskosťou a francúzštinou by sme mohli zájsť ešte ďalej, veď či Balzac nepovedal „cítiť, milovať, trpieť, obetovať sa bude vždy súčasťou žívota žien“. Ale už Voltaire upozorňoval: „Boh stvoril ženy len na to, aby skrotili mužov“. Frankofónne filmy, ktoré budeme mať možnosť vidieť, o tom všetkom hovoria: o citoch, láske, utrpení, oddanosti…. i o skrotení mužov. Sú filmy, ktoré spôsobia iba veľa rozruchu, inak povedané ich zmyslom je len naplniť kiná. Frankofónny film sa úmyselne orientuje na umenie, sú to filmy plné hudby, nerozlučne späté s naším najhlbším vnútrom. Jeden zo zakladateľov Frankofónie, štátnik a vynikajúci spisovateľ, Léopold Sédar Senghor, povedal:
« …francúzština, to je veľký organ, ktorý zvláda všetky zvukové zafarbenia a efekty, od tých najľúbeznejších jemných odtieňov až po búrlivé blýskanie. Znie striedavo alebo aj súčasne ako flauta, hoboj, trúbka, tam-tamy, ba dokonca aj delo … »
Ako bývalý organista toto tvrdenie môžem iba potvrdiť.
Frankofónia, to je jazykové spoločenstvo ale tiež spoločenstvo rôznych kultúr, ktoré spája tradíciu a modernosť, rešpekt a otvorenosť, toleranciu a diverzitu. Je celkom zrejmé, že film je jedným z najvhodnejších vektorov na šírenie našej spoločnej kultúry a práve v tom spočíva aj zmysel nášho Festivalu, « FIFFBA » ktorý, pri oslave svojho jubilea symbolickým sfúknutím svojich 10 sviečok, ponúkne v priebehu 10 dní bratislavskej verejnosti 50 filmov a 80 filmových predstavení. Nášmu publiku, našim divákom - vlani ich bolo vyše 7.000 ! - ktorí sa naň tešili aj tejto jari - či skôr leta - vzhľadom na teplé počasie, ktorého si momentálne užívame, želám, aby sa sami presvedčili o frankofónnej umeleckej životaschopnosti a tiež im prajem pri tom veľa pekných zážitkov. A ak bude cez víkend pršať, nájdu apoň útechu v kine.
2. No čím by bola Frankofónia bez dialektiky, paradoxu a bez odvahy ? A teraz sa dostávam k filmu, ktorý bude onedlho premietnutý: 2 days in Paris. Film je nesporne francúzsky, napísala ho, režírovala a zahrala si v ňom Julie Delpy, jedna z najtalentovanejších a najsľubnejších herečiek mladej generácie. Začal sa premietať po celom svete a všade sa stretol s veľkým úspechom u publika. Ale…jeho názov je v angličtine a takisto aj časť jeho dialógov. Vo veľmi modernej, niekedy dokonca až trochu hrubej reči rozpráva o ostrom strete kultúr, ktorý zažívajú mladá Parížanka a jej priateľ … Američan. Memali by sme snáď v tejto bájke hľadať úžasnú ilustráciu kultúrnej rozmanitosti , ktorá nám je všetkým taká drahá ? Ponúka nám každopádne virtuózne spracovanie niektorých zaužívaných - či už pravdivých alebo falošných- klišé , ktoré sú prisudzované Francúzsku a Parížu. Len frankofónia, ktorá je mierumilovná, tolerantná, sebaistá a z dôverou hľadí na svoju budúcnosť, si môže môže dopriať ten luxus, že si k svojmu stolu môže pozvať jeden z najvýznamnejších jazykov na svete! A keďže sa na svoje hodnoty môžeme spoľahnúť, dokážme sa o ne podeliť aj s ostatnými, humor nie je len anglicky.
Po tomto krátkom zamyslení mi dovoľte, aby som Vám, drahí priatelia zaprial príjemný večer a 10. ročníku FIFFBA veľa úspechov!/.
