Tak ako po iné roky, aj tentokrát 14. júla, zorganizovali francúzsky veľvyslanec v SR, pán Henry Cuny s manželkou, recepciu v Primaciálnom paláci s cieľom osláviť svoj štátny sviatok.
Pri príležitosti tohoročného 14. júla – posledného na Slovensku pre J.E. pána Henry Cuny – sa zúčastnilo množstvo osobností slovenského politického, vojenského, ekonomického a kultúrneho života, ako aj široká vzorka francúzskej komunity a predstaviteľov francúzskych spoločností, ktorí poctili svojou prítomnosťou toto podujatie.
Vo svojom prejave, prednesenom vo francúzskom i slovenskom jazyku, J.E. Henry Cuny vyjadril uspokojenie nad vynikajúcimi vzťahmi medzi oboma krajinami a potvrdil svoju dôveru v ich trvalosť.
Dnešný 14. júl nadobúda pre mňa tohto roku osobitný význam. Slávnostná nálada je podfarbená trochou nostalgie.
Sviatok slobody a demokracie má svoje pevné miesto v Bratislave i na Slovensku, kde sa nedávno parlamentné voľby uskutočnili podľa štandardov, ktoré by mali byť univerzálne a, bohužiaľ ešte všade nie sú. Prvé dve slová nášho národného motta – sloboda a rovnosť – sa naskôr zvažujú a zapustia korene za volebnou zástenou. Pokiaľ ide o bratstvo, či môže byť lepšie ilustrované, ako prijatím Slovenska do schengenského priestoru a eurozóny ? Som veľmi rád, že Francúzsko a prezident Sarkozy k tomu veľkou mierou prispeli.
Nostalgia tiež preto, že tu ide o môj posledný 14. júl. O dva mesiace totiž z Bratislavy odídem a vzhľadom na prázdninové obdobie, bude, domnievam sa, táto recepcia, pre mnohých tu prítomných, príležitosťou na rozlúčku
Vždy som sníval, že ukončím svoju životnú dráhu na pôsobisku v strednej Európe. Bratislava splnila moje očakávania, tak z hľadiska odborného, vďaka veľmi aktívnemu strategickému partnerstvu, dohodnutému medzi našimi dvoma krajinami v roku 2008 ale aj z kultúrneho hľadiska, vďaka svojej polohe na pomedzí troch kultúr – slovanskej, germánskej a maďarskej.
Chcel by som sa pri tejto príležitosti poďakovať (teraz už bývalému) predsedovi vlády, pánovi Robertovi Ficovi za veľkú ústretovosť, ktorej sa mi z jeho, a tiež zo strany jeho vlády vždy dostalo a som presvedčený, že s novými slovenskými predstaviteľmi, ktorým želám veľa úspechov, to bude rovnaké.
Ďakujem pani predsedníčke vlády, Ivete Radičovej, že poctila Francúzske predsedníctvo svojou veľmi cennou účasťou na rokovaní s európskymi veľvyslancami.
Nakoniec, z hľadiska ľudského, cenil som si u mojich slovenských priateľov veľmi rozvinutý zmysel pre mieru, ich historicky danú vyrovnanosť a hlbokú náklonnosť k prírode a ekológii
Čoskoro si z nich vezmem príklad a budem sa aj ja venovať, ako nás k tomu nabádal Voltaire, obrábaniu svojej záhradky. Tak sa to slovenské šťastie stane mojím francúzskym šťastím.
Na záver mi ešte dovoľte poďakovať štedrým sponzorom : Vďaka teda patrí Citroënu Slovensko, ktorého najnovšie výtvory môžete obdivovať pred Primaciálnym palácom. Vďaka tiež spoločnostiam Orange Slovensko, SSE, Sanofi-Aventis, Gefco a Dalkia, bez ktorých by táto oslava nebola taká dokonalá.
Nech žije Slovensko !
Nech žije Francúzsko !
